Mýty a fakty vo fyzioterapii II.

V článku sa dozviete prečo MRI vyšetrenie nie je vždy najdôležitejší diagnostický prvok. Prečo je najvhodnejšie udržiavať neutrálnu polohu panvy. Či je záklon hlavy zakázaným pohybom. Čo spraviť v prvých minútach keď vás sekne. Ako vnímať bolesť pri seknutí ako s ňou pracovať. Či je vhodné cvičiť do bolesti alebo sa jej vyhýbať. 

MRI chrbtice nehovorí vždy pravdu

FAKT

MRI je diagnostická metóda, ktorá umožňuje zobrazenie kostí, svalov, šliach, orgánov. Využíva sa hlavne v medicíne na uľahčenie stanovenia diagnózy. Lekári sa zvyknú spoliehať na obraz, ktorý vidia a jasne určiť diagnózu. Kontrolujú všetky anomálie a zmeny, ktoré nesedia podla správnej anatómie tela. Vo fyzioterapii, pri poruchách ktoré sú spôsobené opakovane vykonávaným zlým pohybom, nie vždy to, čo je na pohľad zrejmé a viditeľné na MRI, je pravou príčinou problému. 

Pokiaľ by sme zdravému človeku bez bolesti spravili MRI, je dosť veľká pravdepodobnosť, že by sme u neho našli odchýlku od normy. Nie vždy tieto zmeny vyvolávajú bolesť, či zníženie funkcie. Chrbtica podlieha opotrebovaniu, vplyvu času a používania počas pohyb. Degeneruje a starne rovnako ako ostatné časti nášho tela. Ak vás poškodené miesto, ktoré MRI odhalilo nebolí, neriešte ho. Telo si našlo cestu, ako sa s tým vysporiadať. Nenechajte sa vystrašiť a zaoberajte sa tou bolesťou, pre ktorú ste k lekárovi prišli aj napriek odhaleným zmenám, ktoré ste nevedeli že máte.

Pokiaľ človek s bolesťou chrbtice podstúpi MRI, nemusia byť  u neho nájdeme závažné anatomické zmeny, len mierne odchýlky od normy. Neznamená to, že ste hypochonder, ale MRI vylúčilo anatomickú príčinu bolesti. V tomto okamihu sa treba zamerať na funkciu, a to, ako a či sa správne hýbete. V akej polohe sa kĺb počas pohybu nachádza, že vám spôsobuje bolesti. 

Diagnostika preto musí byť komplexná a zameriavať sa hlavne na príčinu bolesti, nie len na viditeľné odchýlky od normy zobrazené na snímku. Dôvodom, prečo MRI niekedy nevie povedať úplnú pravdu je ten, že snímky, ktoré vznikajú počas vyšetrenia zobrazujú štruktúru tela vo chvíli pokoja. Počas vyšetrenia nehybne ležíme a nevykonávame pohyb, pri ktorom sa bolesť objavuje či zvýrazňuje. Preto je vyšetrenie skreslené a príčina bolesti môže byť lekárom prehliadnutá. 

Úlohou fyzioterapeuta je podrobiť klienta komplexnému vyšetreniu a špeciálnym testom, ktoré zahŕňajú vyšetrenie pohyblivosti tela a hľadanie činností, ktoré bolesť vyvolávajú. Následným vyhodnotením výsledkov je možné stanoviť príčinu bolesti a vytvoriť individuálny plán liečby. MRI snímok je dôležitým doplnkom pri odhalení diagnózy.

MRI nie je vždy spoľahlivým ukazovateľom príčiny bolestí chrbtice. Nižšie uvedená literatúra a štúdie potvrdzujú, že anatomické zmeny zobrazené na MRI často nekorelujú s klinickými príznakmi. Dôraz by sa mal klásť na funkčnú diagnostiku, ktorá zahŕňa pohybové vzorce, biomechaniku a komplexné klinické hodnotenie. Fyzioterapia a zameranie na správny pohybový režim sú kľúčovými krokmi na zvládnutie a prevenciu bolestí chrbta.

Stojte s podsadenou panvou

MÝTUS

Každý z nás už vyskúšal rôzne druhy cvičení, pri ktorom nám inštruktori či tréneri kázali podsadiť panvu. Tento pohyb má svoj význam pri cvičení a je potrebné ho dodržiavať. Pohyb podsadenia a vysadenia panvy je potrebné voľne ovládať ale nefixovať sa v ani jednej z polôh. Prečo?

Vzpriamený stoj má svoje vlastné zásady. Chrbtica je fyziologicky zakrivená (kyfózou - hrudník, kostrč a lordózou - krk, driek), čo prispieva k udržiavaniu rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku vznikajúceho pri pohybe. Pokiaľ v stoji podsadíme panvu, vyhladíme si tak driekovú lordózu, čím sa strácajú výhody fyziologického zakrivenia a dochádza k preťaženiu tkanív. Driek má mať svoj vlastný "oblúčik" a nemá byť rovná priamka. U každého je tento "oblúčik" individuálny. Do úvahy berieme vek, pohlavie a národnosť.

Chybné držanie tela je veľmi často späté s bolesťou chrbta. Musíme si teda uvedomiť, že aj stoj s trvale podsadenou panvou môžeme zaradiť k zlému držaniu tela. Preto by sa každý človek mal naučiť vnímať svoje telo, pozrieť sa do zrkadla a uvedomiť si, ako stojí a ako môže svoje postavenie tela zlepšiť. Nájsť svoje vlastné ideálne postavenie panvy. Vyhýbať sa extrémom ako sú príliš podsadená panva či naopak priveľmi prehnutý driek, uvoľnené prominujúce brucho a vytŕčajúci zadok. 

Pomôcť vám vieme na komplexnom vyšetrení počas individuálnych stretnutí alebo využite naše skupinové cvičenia. Odporúčame SM Systém. 

Záklony hlavy sú nebezpečné

MÝTUS

Krčná chrbtica tak ako drieková chrbtica má lordózu, teda zakrivenie smerujúce dopredu. Pokiaľ si hlavu prestaneme zakláňať, krivka chrbtice sa zmení. Krčná chrbtica sa napriamuje, narovnáva. Narovnávanie vzniká pohybom brady dopredu, ktorá ťahá hlavu mimo svoj ťažiska. Mechanika pohybu sa musí prispôsobiť novému zakriveniu. Ovplyvnené sú svaly, šľachy, posúva sa ťažisko tela. Ramená hlavu viac nepodopierajú, a tá začína visieť vo vzduchu pred telom. Svaly neustále držia a vyčerpávajú svoju silu. Je otázku času, kedy stuhnú a začnú veľmi bolieť. K tuhosti krku sa pridá problém s otáčaním krku a nepohoda pri ležaní na chrbte. Objaví sa bolesť hlavne pri záklone, pretože v tomto smere pohybu je celý krk stuhnutý. Dochádza ku vzniku mechanického napätia pri pohybe, ktoré je však možné odstrániť správnym cvičením. 

Fáma, že by sme hlavu nemali zakláňať je teda nepravdivá. Výnimkou, kedy sa odporúča záklony obmedziť je pokročilý vek a vysoký krvný tlak. Našim cieľom by malo byť udržanie rozsahu pohyblivosti chrbtice vo všetkých smeroch a záklon je jedným z nich. Snažme sa dodržiavať harmóniu pohybu a používajme záklon hlavy.

Viac k príznakom si prečítajte v článku Uzáver tepny krčnej chrbtice alebo Ochorenia krčnej chrbtice.

Cvičte do bolesti

FAKT

O téme bolesť bolo toho napísaného už veľa. Z hľadiska fyzioterapie a bolesti pri cvičení je potrebné si uvedomiť, že keď chceme napraviť niečo, čo sa pokazilo, určitej formy bolesti sa pri cvičení nevyhneme. Bolesť je počas terapie základný ukazovateľ zlepšovania alebo zhoršovania stavu. Fyzioterapeut  tak nájde správny smer  pohybu a ako pokračovať v liečbe. Preto nie je optimálne prísť na terapiu pod vplyvom analgetík. Ak sú bolesti pre vás nezvládnuteľná a lieky proti bolesti si potrebujete dať, VŽDY na to upozornite fyzioterapeuta. Lieky proti bolesti skresľujú výsledky a liečba nebude správne ordinovaná. 

Nezabúdajme na fenomén CREEP.  Ak dlho jeden alebo viac kĺbov nepoužívame a necháme ich fixne v jednej polohe, na mäkký tkanivách vzniká stres s vyčerpania a stratia svoju schopnosť elasticity a kĺb hybnosti. Pokus o návrat a tuhy bolestivý kĺb uvolniť prináša jemnú až krutú bolesť. Všetko záleží od toho, koľko ste kĺb nepoužívali. Tento typ bolesti považujeme za správny. Vo Fymase je liečba prísne individuálna. Postupne dávkovaná tak, aby ste bolesť dokázali zvládnuť bez liekov a daný kĺb, končatinu alebo chrbticu rozhýbať. 

Nezabúdajte cvičiť svoje telo komplexne. Mať voľný každý kĺb, správne využívať silová a strečingové cvičenie ešte keď vás nič nebolí. Dbajte na prevenciu. Cvičte s nami a využite skupinové cvičenia vo Fymase. Bifit ako dynamický strečing so silovou zložkou a SM Systém pre správne držanie tela, rovnováhu a koordináciu celého tela.

Keď ma sekne, musím mať kľudový režim

MÝTUS

Pokiaľ príde k akútnej bolesti, najčastejšie vyskytujúcej sa v driekovej oblasti, takzvané seknutie, väčšina ľudí si myslí, že absolútny kľud bez pohybu a užívanie analgetík je tým najlepším riešením.

Prve tri dni pre liečbu akútneho seknuťia sú  zásadné. Ak je bolesť krutá, pohyb absolútne obmedzený a siahate po liekoch od bolesti, je to v poriadku. V tomto prípade je potrebné sa vedieť vždy dobre vyspať, a mať energiu do ďalšieho dňa, na zvládnutie bolesti a liečby. Ale ani tento stav nesmie byť bez pohybovej liečby. Za pohybovú liečbu v tomto štádiu považujeme polohovanie. Je to pozícia tela, pri ktorej sa bolesti najmenej prejavujú. Neskôr, keď povolia a dokážete ju zvládať bez liekov, príde na rad pohyb ktorý vás lieči. Je nesmierne dôležité nasledovať rady fyzioterapeuta a dodržiavať dávkovanie pohybu (počet opakovaní a série danej polohy alebo pohybu).

V prípade chronického stavu, kedy sa seknutia opakujú počas celého roka a recidíva je viac ako 3x, je treba začať hľadať príčinu a dôvody prečo sa stav nelepší. Vo Fymase začíname hneď s pohybovou liečbou podla tolerancie bolesti. 

Analgetiká pomôžu bolesť odstrániť ale nevyriešia príčinu bolesti. Mnohé výskumy ukázali, že dobre zamerané cielené cvičenie a dodržiavanie zásad správneho držania tela, vám spôsobia úľavu bez ohľadu či ste od vzniku bolesti kľud dodržiavali alebo nie. Cielene zameraným cvičením už v akútnom štádiu, sa celý proces urýchli a  bolesti ustúpia. Nebojte v akútnom štádiu vyhľadať fyzioterapeuta, ktorý vám ukáže tú správnu cestu ako sa bolesti zbaviť a trvale jej predchádzať.

Zo zápalom pri seknutí nemám cvičiť

MÝTUS

Často sa stáva, že si ľudia bolesť automaticky spájajú so zápalom. Príznakmi prítomnosti zápalu sú začervenanie, opuch, oteplenie, bolesť, porucha funkcie. Pokiaľ sa tieto príznaky v danej bolestivej oblasti nevyskytujú, pravdepodobne nejde o zápal. Cvičenie nie je prekážkou ale naopak cvičenie je liečbou. Ak cítite bolestivú oblasť teplú a mierne napuchnutú, nemusí ísť o prejav zápalu. Ide o typický prejav porušenia kĺbové púzdra pod vplyvom mechanickej silovej záťaže, podvrtnutie kĺbových plôšok. Typickým príkladom je podvrtnutie členka. Chrbtica je komplikovanejšia a zložitejšia. Telo sa snaží ochrániť miechu a koreňové nervy preto vzniká prvá ochranná svalov tuhosť. V tomto akútnom štádiu je potrebné začať navštíviť fyzioterapeut. Obnoviť pohyb čo najskôr a pomôcť svalom a šľachám regenerovať.  Vo Fymase sa riadime prísnym individuálnym protokolom v štádiu liečby aj v štádiu doliečovania sa.

Súčasné fyzioterapeutické prístupy zdôrazňujú dôležitosť pohybu ako liečebného nástroja. Pohyb pomáha regenerácii svalov a šliach, zlepšuje krvný obeh a podporuje hojenie. Aj pri akútnych stavoch, ako je podvrtnutie kĺbového púzdra, sa odporúča správne dávkované cvičenie namiesto úplného odpočinku.

Autor: Mgr. Martina Nagyová, Brezániová, Cert.MDT - Hlavný fyzioterapeut, zakladateľ centra a odborný garant. V liečbe sa spolieha na presnú diagnostiku. Pohybovou liečbou posúva pacientov mimo komfortnú zónu. Počas liečby sa snaží o zmenu postojov pacienta k sebe samému. Pomáha pacientom vzdať sa všetkého, čo ich problém spôsobuje. Len tak môže byť výsledok liečby dlhodobo a stabilne udržaný. Smeruje ich na cestu seba-rozvoja a seba-disciplíny. Na problém sa pozerá vždy celkovo.

Často kladené otázky

1. Koho mám vyhľadať skôr, ortopéda, neurológa alebo fyzioterapeuta? Ak trpíte na akútnu bolesť ktorá vám vystreľuje do hornej alebo dolnej končatiny, navštívte neurológa. Na termín sa čaká dlho, a preto si rovno objednajte termín aj u fyzioterapeuta so špecializáciou na ochorenia chrbtice. Ak sa stane, že do termínu u neurológa sa bolesti minimalizujú alebo odstránia, termín zrušíte. Ak by liečba nebola úspešná pre závažnejší stav, už máte termín.  
2. Kedy ucítim prvé výsledky pohybovej liečby?  Ak je pohybová liečba správne určená, prvú značnú úľavu je možné pocítiť už ku koncu terapie s fyzioterapeutom. V domácom prostredí nasledujete predpis a riadite sa jeho radami do ďalšieho stretnutia. 
3. Je pri akútnom seknutí vhodná masáž?  V akútnom stave, hneď po seknutí sa masáž neodporúča. V niektorých prípadoch môže stav zhoršiť. Taktiež neodporúčame hrubé manipulácie (chiropraxia) bez riadneho vyšetrenia. 
4. Kedy mám ísť na MRI vyšetrenie?  MRI vyšetrenie odporúčame podstúpiť v prípade, kedy pohybová liečba nie je úspešná. Neprináša úľavu od bolesti ale zhoršenie bolesti. Hybnosť sa nelepší ale pohybovou liečbou sa zhoršuje aj napriek všetkým postupom fyzioterapeuta. Fyzioterapeut vás na tento fakt vie včas upozorniť a oznámiť vám výsledky a progresie alebo regresie terapie. Nutná je vaša aktívna účasť v celom terapeutickom procese.  Bez dodržiavania zásad a odporúčaného cvičenia v domácom prostredí to nepôjde.  

Zdroje:

1.  Brinjikji, W., Luetmer, P. H., Comstock, B., Bresnahan, B. W., Chen, L. E., Deyo, R. A., Halabi, S., Turner, J. A., Avins, A. L., James, K., Wald, J. T., Kallmes, D. F., & Jarvik, J. G. (2015). Systematic Literature Review of Imaging Features of Spinal Degeneration in Asymptomatic Populations. American Journal of Neuroradiology, 36(4), 811–816.
2. McGill, S. (2007). Low Back Disorders: Evidence-Based Prevention and Rehabilitation. Champaign, IL: Human Kinetics.
   ISBN: 9780736066921
   
3. Sahrmann, S. A. (2001). Diagnosis and Treatment of Movement Impairment Syndromes. St. Louis, MO: Elsevier Health Sciences.
   ISBN: 9780801672057
4. Smíšek, R. (2006). Svalové řetězce - Léčba a prevence poruch páteře pohybem. Praha: Senzace.
   ISBN: 9788023950018
   
5. McKenzie, R. A., & May, S. (2003). The Lumbar Spine: Mechanical Diagnosis & Therapy. Spinal Publications New Zealand Ltd.
   ISBN: 9780958269201  
6. McKenzie, R. A. (2001). Treat Your Own Back. Spinal Publications New Zealand Ltd.
   ISBN: 9780958269249